Navigácia

Profil školy História školy Pavol Ušák Oliva ŠKOLSKÝ PORIADOK Rada školy - zloženie Rady školy Rada školy - štatút absolventi Správa o vých.-vzdel. činnosti 2015/2016 Školský vzdelávací program Predmetové komisie v školskom roku 2015 - 2016 Kredity

Pavol Ušák Oliva

Pavol Ušák Oliva

Škola

      Mnohí o ňom hovorili, že bol slovenský katolícky Wolker. Nielen pre zákernú chorobu, ale aj pre neopakovateľný básnický pohľad na život, ktorý bol k nemu neúprosne krutý. Kým Wolker – sociálny básnik – nachádza tragičnosť človeka v jeho triednom a protirečivom zápase za lepší zajtrajšok, Oliva sa vnára do širokej harmónie spirituálnej poézie smerujúcej cez oblaky a výšky k Bohu. Obaja však svojou tvorbou, ba aj životným osudom, zažiarili na nebi poézie ako dve jasné hviezdy.

Pavol Ušák Oliva sa narodil 14. novembra 1914 v Kátlovciach (pri Trnave). Gymnáziálne štúdia zakončil maturitou v Trnave v roku 1934 ako klerik malého seminára. V Trnave začal študovať teológiu, pokračoval v Bratislave a skončil ju v Spišskej kapitule. Dňa 2. februára 1939 bol vysvätený za kňaza.

V Kátlovskej kronike môžeme nájsť z roku 1939 tento zápis: „Vo februári na Hromnice mal u nás primície d. p. Pavol Ušák, syn Ondreja Ušáka. Pri primíciách bol použitý prvý raz v našej obci aj rozhlas. Slávnostný rečník bol Jozef Pikna, farár n toho času na Myjave. Primície ako slávnosť boli u nás prvé. Mnoho ľudu sa zúčastnilo tiež aj z okolia. Primiciant bol tiež aj dosť známym básnikom pod menom: Pavol Oliva.“

Ako kaplán začal pôsobiť vo Veličnej na Orave, kde bol farárom básnik staršej generácie Ignác Grebáč Orlov. Básnikovi Paľovi Olivovi nebolo dopriate vykonávať kňazské povolanie. Zákerná pľúcna choroba podlomila jeho chatrné zdravie. Zachoval sa list biskupa Vojtaššáka zo dňa 18. novembra 1939 adresovaný Paľovi Ušákovi: „Milý synu! Správa tvoja zo 16. t. m. z nemocnice martinskej ceruzou písaná ma zarmútila. Pri tvojom umiestňovaní po vysviacke zvlášte som hľadel miesto a stanicu tvojej fyzickej ústrojnosti primeranú, s tým úmyslom, aby si sa zotavil a potúžil. Preto tým viacej ma prekvapilo, že si po pármesačnom pôsobení v dušpastierstve bol do nemocnice prinútený. No, dúfaj v Božej pomoci a opatere otcovskej a lieč sa, ako len možno najúčinnejšie, aby si vyviazol zo zákerného neduhu... Dobro prajúci Otec v Kristu, Ján, biskup.“

Tento list je prvou presnou správou o začiatku kalvárie Paľa Ušáka Olivu. V ten istý deň napísal trasľavou rukou priateľovi Mikulášovi Šprincovi: „Som v nemocnici v Martine. Pravá strana pľúc napadnutá tuberou, stred od hrdla dolu, katar. Kriste Ježišu, keď potrebné bolo, aby TEBE človek pomohol kríž niesť, príď teraz Ty na pomoc mne...“. Potom sa liečil v tatranských sanatóriách. V Kvetnici v októbri 1940 napísal: „Žijem. Spomínam. Trpím. Chcel by som byť svätý. Hyniem pomaly. A chcelo sa mi žiť, HROZNE ŽIŤ... So všetkým sa načim vyrovnať. Všetko prežívať, i vlastnú smrť, všetko milovať, všetko mať a všetko strácať...“

Každý, kto ho prišiel navštíviť do Kvetnice, obdivoval jeho humor, dar duší omilostených, hoci básne, ktoré tam napísal, zvestujú blízku smrť. V liste z 2. februára, ktorý za neho písala už sestrička Felicitas, pozýval priateľa, kňaza Mikuláša Šprinca, aby mu zveril svoj testament: „Dušu Bohu, telo do zeme a dlžoby Cirkvi svätej. Môj majetok je práve taký ako moje dlžoby – to sa glajchá.“

Dňa 1. marca 1941 Paľo Ušák Oliva umrel. Na cintoríne v Poprade ho k hrobu niesli 4. marca jeho najbližší priatelia, kňazi Ján Kováč, Janko Silan, Števo Schelling a Mikuláš Šprinc.

Korunným svedkom života P. U. Olivu bol spolužiak a priateľ, dôstojný pán dekan Ladislav Zajac, rodák z Krivej na Orave, ktorý zhodou okolností na sklonku života pôsobil v Kátlovciach, kde aj zomrel 22. júna 1991. O živote a tvorbe mladého básnika napísal esej, v ktorej okrem iného hovorí: Paľko v rozhovoroch vždy stočil reč na literatúru a poéziu. Svojim duchom lietal akoby nad oblaky. Aj svojej básnickej zbierke dal názov Oblaky (1939). Poéziu definoval: „Ako rytmické tvorenie rajskej krásy“. Nenašiel som výstižnejšiu definíciu.

PhDr. Jozef Šimončič, CSc., veľký znalec Olivovho diela o ňom povedal: „Paľo Ušák Oliva mal v sebe niečo zo sv. Františka z Assisi. Patril k šľachticom duše. Talent a nadanie básnika, ktoré dostal mierou vrchovatou, nezakopal, ale využil a rozmnožil ako kňaz... Jeho duša prekypovala poéziou mariánskou a krehkou, bolestnou a dôverujúcou. Cítil priveľmi blízkosť smrti, nosil ju v sebe silno a dlho, ale vrhol sa do Božieho náručia.“

Rodáci básnika mu v máji 1990 odhalili v rodisku pomník, na ktorom sú vyryté jeho verše:

Zvoňte mi zvonky kvetov
Zvoňte mi zvukmi zlata
Oblakmi tieňom minaretov
Pre oči pre smrť pre poetov
Diaľka je striebrom zaviata.

Janko Silan a Mikuláš Šprinc zostavili vzácnu knihu spomienok „Tak umieral básnik Paľo Oliva“ (vyšla v r. 1942 v Trnave). Čím väčšmi sa vzďaľujeme od smrti Paľa Olivu, tým viac sa zdá, že je to vari najsubtilnejšia kniha v slovenskej literatúre, ktorá dala hlboko nazrieť do najtajnejších záhybov duše kňaza–básnika, do života, tvorby, ako aj urputného zápasu básnika predčasne končiaceho svoju životnú púť.

Prevzaté z brožúrky Ján Chrvala: Kátlovce
vydanej pri príležitosti primícií d. p. Mariána Uváčka
rodáka z Kátloviec v r. 1994

Novinky

Kontakt

  • Cirkevná spojená škola Poprad - Cirkevné gymnázium Pavla Ušáka Olivu Poprad
    Dlhé hony 3522/2 , 05801 Poprad
  • +421 52 7721389

Fotogaléria