Predmet -základné pojmy
FILOZOFIA
Anot- seminárSeminár z filozofie /NoS/
Seminár ktorý študenti absolvujú v 4. ročníku /v prípade naplnenia kvóty minima záujemcov/ je naozaj seminárom, náplň nedegraduje na repetitórium učiva zo základnej časti, ale naopak, rozvíja ho. Základná koncepcia tohto seminára spočíva v dvojhodinových blokoch, v ktorých je vždy prvá hodina venovaná rozšíreniu učiva zo základného kurzu. Je to v rámci rozšírenia vedomostí z európskej filozofie. Druhá hodina je venovaná ázijskej filozofii. Samozrejme, netreba ostať v dobe kontaktov a informácií v informačnom vákuu. Mimoeurópskej filozofii treba venovať taktiež priestor zodpovedajúci jej dôležitosti a vplyvu, v kontexte uvedomenia si faktu, že európska filozofia je iba jedným z niekoľkých základných okruhov dejín filozofie. Unikátne dedičstvo neurópskej filozofie sa snažíme priblížiť v nezriedenej forme. Je to prirodzené pre holistickú povahu edukácie na naše škole. Aj na tomto predmete si uvedomujeme, že europocentrizmus nie je smerom pre 21. storočie.
Európska filozofia sa na seminári zaoberá nasledovnými témami: vznik filozofie, Xenofanes, Zenón z Eley, Melissos, Gorgias, Platón- Koinonion ton eidon, Platón- dialóg Parmenides, Aristoteles- koncepcia vedy, Novoplatonizmus po Plotinovi, herézy, rozdelenie gnostických smerov, spor dialektiky a antidialektiky, menej známi scholastickí filozofi, školy 12. storočia, ďalší predstavitelia renesancie /iní ako v základnom kurze/, occasionalizmus, menej známi predstavitelia klasickej novovekej filozofie, osvietenská filozofia. V klasickej nemeckej filozofii sa na seminári zaoberáme Kantovou Kritikou praktického rozumu a Kritikou súdnosti. Rovnako sa zaoberáme Feuerbachom ako výrazným predstaviteľom hegeliánskej ľavice. V 19. storočí pokračujeme témami empiriokriticizmus, Bergson, novokantovstvo. Aj samotné 20. storočie je dopĺňané témami preberanými na seminári. Postavy analytickej filozofie /Sellars, Goodman, Davidson, Rorty/, postmodernistickí filozofi /Derrida, Vattimo, Lacan/
Druhou náplňou seminárov je neeurópska filozofia. V našom prípade ide o indickú a čínsku filozofiu. Pri indickej filozofii berieme všeobecne Védy a ich zloženie, potom Upanišády, klasické smery ako jóga, sánkhja, njája, vaišéšika, mimánza, védanta, ďalej neklasické smery ako lókájáta, ádžívika, džinizmus, Buddha, hínajána, máhájána v rámci buddhizmu /jedna hodina základný prehľad hínajány a jej základných smerov, jedna hodina máhájána a základné smery/. Samotná čínska filozofia je preberaná taktiež vo viacerých témach. Sú to: I- ťing, základná situácia v myslení v najstarších dejinách Číny, Lao- c´, Konfucius, fa- ťia, mohizmus, Sun- c´, novokonfucianizmus, čínsky buddhizmus, čchan, a nakoniec príbuzný japonský zen.
Súčasťou výuky je taktiež predčítavanie z textov, tam kde sú nejaké preklady do našich jazykov. Prirodzene, neoddeliteľnou súčasťou seminárov je diskusia.
Anotácia predmetu
Filozofia tvorí nosnú časť dosť umelého konglomerátu nazvaného nie najšťastnejšie Náuka o spoločnosti. Vyučuje sa počas 4. ročníka. Obsahovo je tento predmet zameraný na dejiny filozofie. Určite, bolo by dobré absolvovať aj základnú problematiku systematickej filozofie, ale na to niet časová dotácia.
Pri štúdiu filozofie na VŠ, či už pri štúdiu filozofie ako študijného odboru alebo iného odboru, kde hrá filozofia dôležitú úlohu /teológia, právo, politológia, teoretická ekonómia.../ bývajú s jej štúdiom často problémy. Je to v značnej miere aj pre mnohokrát absolútne neprofesionálne kladené základy na mnohých stredných školách. Práve tomuto má predísť vyučovanie filozofie na tejto strednej škole. Absolvent predmetu v spojení so seminárom by mal dostať základ pre štúdium filozofie, ako aj v odboroch, ktoré s filozofiou úzko súvisia.
Základná zostava, preberaná mimo seminárov sa orientuje na podanie základov nevyhnutne potrebných pre štúdium na vysokej škole, aby stačili aj náročnému prechodu na samotné štúdium filozofie, aby sa tento realizoval bez problémov. Zmyslom predmetu je realizovanie výuky na takom stupni kvality, aby absolvent ideálne pri spojení so seminárom mohol nastúpiť na štúdium filozofie na renomovaných univerzitách. Cieľom je teda byť adekvátnou prípravou na vysokú školu v zmysle štúdia filozofie alebo predmetov, ktoré na filozofii nejako participujú. Práve preto je okrem základného výkladu- tam kde je to možné zrealizovať súčasťou výuky aj predčítavanie úryvkov textov z diel filozofov. Študentovi je v prípade záujmu umožnené vypožičanie si niektorého filozofického diela v zmysle absenčnej výpožičky.
Antická grécka filozofia približuje v prvom rade názory predsokratikov. Milétska škola, Pytagoras, Herakleitos, Parmenides, Empedokles, Anaxagoras, Atomisti sú približovaní v samostatných prednáškach. Takisto samostatne je odučená sofistika ako aj Sokrates. Platónovi sa venujú dve hodiny- jedna teórii ideí a druhá etike a sociálnej filozofii. Prirodzene, ďalšie samostatné jednotky sú Aristoteles, stoa, Epikuros, Plotinos. Jedna hodina je venovaná ďalším helenistickým školám, škola kyrénska, kynická a skeptická.
V zmysle oboznamovania s základnými prúdmi kresťanského myslenia je ďalším tematickým celkom ranokresťanská filozofia. Jedna vyučovacia hodina sa zaoberá svätými otcami od počiatku po Eirenaia a Hypollyta, ďalšia pokračuje od Klementa Alexandrijského po kappadóckych otcov. Samostatne je preberaný Augustinus Aurelius a gnóza vo všeobecných rysoch. Prechodom do stredoveku v zmysle dejín myslenia sa zaoberá samostatná vyučovacia hodina nazvaná Poslední Rimania a encyklopedisti.
Prechod od patristiky je zachytený v téme Joannes Eriugena. Samotnú scholastickú matériu obsahujú témy: Anselm z Canterburry, spor o univerzálie, Peter Abelard, Tomáš Akvinský, Johannes Duns Scotus, William Ockham a Stredovekí myslitelia orientovaní prírodovedne a formálnovedne. Jedna hodina je venovaná aj prehľadu filozofov renesancie.
Klasická novoveká filozofia sa nesie v znamení niekoľkých zvučných mien. Descartes, Hobbes, Locke, Spinoza, Hume, Francis Bacon, Berkeley, Leibniz- to sú klasickí novovekí filozofi a každému je venovaná jedna téma.
Osobitne je preberaný aj každý základný nemecký klasický filozof, Kant, Fichte, Schelling, a Hegel. V základnom kurze je pozornosť sústredená na Kantovu epistemológiu a metafyziku, vysvetľujú sa základné myšlienky Kritiky čistého rozumu.
Filozofia 19. storočia takisto na každej hodine priblíži 1 filozofa alebo smer. Comte, Marx, Schopenhauer, Nietzsche, Kierkegaard, Dilthey sú mená ktorým je venované po jednej téme.
Prirodzene, záver kurzu obsahuje filozofiu 20. storočia. V prvom rade je pozornosť sústredená na základné smery a ich predstaviteľov. Analytickej filozofii sa venuje téma Bertrand Russell, Rudolf Carnap a W.V.O. Quine. 2 vyučovacie hodiny sa vyučuje originálny mysliteľ L. Wittgenstein. Rovnako v samostatnej téme je priblížený scientisticky orientovaný Karl R. Popper. V tej istej miere sa pozornosť venuje aj zakladateľovi fenomenológie Husserlovi. Taktiež sú samostatne predstavení myslitelia ako Martin Heidegger, H.G. Gadamer, Sartre, Foucault, Whitehead a J. F. Lyotard. Tu základný kurz dejín filozofie končí.
Súčasťou je pripravovaná alternatívna učebnica, ktorá funguje v podobe učebných textov. Študenti študujú z pripravených textov, ktoré by po úprave bolo možné vydať vo forme učebnice.
Základné pojmy filozofie
Filozofia- ujednotené poznanie najvyššieho stupňa všeobecnosti /definícia podľa Augusta Comta/, sú možné aj iné definície
Disciplíny filozofie
Logika- je to náuka o usudzovaní
Logická sémantika- náuka o logickom význame slov
Epistemológia = gnozeológia = noetika = kritika- je to filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá teóriou ľudského poznávania
Metafyzika- filozofická disciplína, ktorej oblasťou je to, čo sa nachádza za hranicami vedy, čo už veda nemôže postihnúť, skladá sa z ontológie a prirodzenej teológie, no skúma aj zmysel bytia
Ontológia- je to náuka o podstate bytia, čo je základom súcna ako celku
Prirodzená teológia- disciplína, ktorá skúma, čo môžeme o bohu vedieť nie na základe zjavenia, ale na základe samotného ľudského nezávislého uvažovania
Axiológia- náuka o hodnotách
Etika- je to disciplína, ktorá sa zaoberá morálkou, je to teória morálky
Estetika- náuka o kráse a o filozofických aspektoch umenia
Sociálna filozofia- disciplína, ktorá sa zaoberá ideálnym usporiadaním ľudskej spoločnosti
Metodológia vedy- filozofická disciplína reflektujúca vedu a jej metódy
Filozofia dejín- filozofická disciplína, hľadá v dejinách nejaké všeobecné zákonitosti vývoja
Jestvujú ešte disciplíny, ktoré sú filozofiami jednotlivých vied, najznámejšie- filozofia matematiky, filozofia fyziky, filozofia biológie, filozofia kultúry
Kultúrne okruhy filozofie
Európska filozofia- je to filozofia, ktorá vznikla na báze antickej filozofie, preto v širšom kontexte zahŕňa nielen filozofiu samotnej Európy, ale aj arabskú, židovskú filozofiu, ako aj filozofiu bielych Američanov, Austrálčanov, Afričanov
Indická filozofia- pôvodná filozofia Indie, ktorá vznikla nezávisle na iných kultúrach; delí sa na klasickú indickú filozofiu- uznáva Védy ako autoritu, neklasickú indickú filozofiu, táto Védy za autoritu nepovažuje
Čínska filozofia- pôvodná filozofia Číny plus čínsky budhizmus, do tohto kultúrneho okruhu patrí aj japonský budhizmus, pretože bol donesený z Číny
Aztécka filozofia- filozofia, ktorú vypracovali Aztékovia v predkolumbovskej Amerike, je to originálny a svojský kultúrny okruh filozofie, väčší odborný záujem filozofov oň začal iba nedávno
Štádiá vývoja európskej filozofie
Antická grécka pohanská filozofia- filozofia pred Kristom i po ňom v antickom Grécku a gréckej kultúre u nekresťanov- delí sa na: a/ predsokratickí filozofi- t. j. filozofi do Sokrata, b/ klasické obdobie antickej filozofie- Sokrates, sofisti, Platón, Aristoteles, c/ helenistické obdobie antickej filozofie
Ranokresťanská filozofia- filozofia stojaca na báze kresťanstva do objavenia sa scholastiky
Scholastická filozofia- kresťanská filozofia rozvinutého, vrcholného a neskorého stredoveku
Renesančná filozofia- filozofia epochy rozmachu renesancie, ktorá mala východiská a ciele prislúchajúce renesančnému mysleniu
Klasická novoveká filozofia- filozofia od nástupu novoveku po začiatok klasickej nemeckej filozofie
Klasická nemecká filozofia- filozofia Kanta, Fichteho, Schellinga a Hegela
Filozofia 19. storočia /Poklasická filozofia/- Európska filozofia v 19. storočí
Filozofia 20. storočia- Moderná filozofia v 20. storočí, obsahuje veľké množstvo smerov a mnoho filozofov