Uprené pohľady dopredu, úsmev od ucha k uchu a zadržiavanie smiechu z posledných síl. Prečo nenechať tento nával komédie, aby nás naplno ovládol?
Večer pred prázdninami, teda predĺženým víkendom, si malá štipka naších študentov a profesoriek skrášlila geniálnym podaním hry Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch. Túto veselohru napísal Ján Palárik v roku 1862 a napriek jej veku dokáže pobaviť aj dnes. Jej podstata kritizovala povyšujúcu sa šľachtu nad obyčajným ľudom vtedy, ale v konečnom dôsledku ukazuje, že tolerancia a zmierenie je nad všetky predsudky. Dej sa zaoberal štyrmi hlavnými postavami a ich zámenami počas celej hry. Práve vďaka týmto výmenám rolí vznikalo veľa humorných situácii.
Rada by som vám predstavila túto výpravu aj očami nás, divákov, v trochu subjektívnejšom podaní. Drobná sála s pódiom, lóžami a hlavným hľadiskom bola skoro plná. Študenská časť slávnej päťky nevedela na aké predstavenie sme prišli, ale podľa tvárí profesoriek sa dalo posúdiť, že to bude poriadna kovbojka. Exkluzívne miesta v prvom rade nás veľmi milo prekvapili a v našom tušení len utvrdzovali. Od prvej chvíle, keď zhasli svetlá a priamo pred nás vybehla žienka v dobovom úbore, sme dostali silný kŕč do líc, ktorý nezmizol celé predstavenie. Tento, najprv nenápadný úsmev postupne vygradovaldo očí zaplnených slzami a lapaní po dychu. V tejto malej sále nebola v podstate vôbec tma, keďže reflektory, ktoré mali osvetľovať iba javisko, ožiarovali aj všetko ostatné. Herci mali teda možnosť vidieť naše červené tváre zúfalo udržiavajúce smiech. Ich pohľady rovno do očí, nám, jediným piatim ľuďom, v prvom rade ani raz nepomohli. Naopak, keď sme mohli aj my vidieť tú iskru v nich, ako ich baví vývolávať toľké nadšenie svojim hraním, všetky vtípky sa zliali do jednej grotesky a my sme šli "do kolien". Zhodli sme sa, že sa nám do pamäti najviac vryl chlapík, ktorý hral Lajoša. Nielen stvárnením samotnej postavy, ale najmä satirickým predvedením maďarského prízvuku v slovenčine. To nás jednoducho odrovnávalo.
Na záver by som chcela povedať, ako veľmi ma potešila táto príležitosť navštíviť divadlo a aj napriek tomu, že nás bolo málinko, sme si dokázali užiť každú situáciu naplno. Ďakujem pani učiteľke Birčákovej a Gabonayovej, že nás zobrali na tento neskutočne dokonalý kultúrny zážitok.
Kristína Doliňáková, II.A
