Je známe, že na našom gymnáziu sa študenti učia už v prvom ročníku plynule komunikovať v angličtine aj pomocou metódy CLIL, a svoje jazykové vedomosti si môžu overiť v praxi. Ako? No predsa zapojením sa do skvelých medzinárodných projektov, ako je napríklad eTwinning alebo Erasmus+. Takúto šancu sme my, gymnazisti, dostali opäť, keď sme sa v októbri zúčastnili ďalšieho erasmového programu, ktorý organizuje naša škola. Tentoraz sme odcestovali do Litvy, kde sme spoznali nielen kultúru tejto pobaltskej krajiny, ale aj nových priateľov z rôznych kútov Európy.
Témou projektu s názvom „Race to Employment“ bolo digitálne vzdelávania – robotika a podnikanie v oblasti IT. A naším cieľom? Zdokonaliť sa v programovaní, v medzinárodnom tíme skonštruovať autá na diaľkové ovládanie, zlepšiť si jazykové zručnosti a spoznať mladých ľudí z Litvy, Estónska a Rumunska, ktorí do Elniakampis neďaleko hlavného mesta Vilnius zavítali spolu s nami.
Pred projektom sme sa na našu cestu usilovne pripravovali – nacvičovali sme ľudový tanec, zháňali sme kroje a nachystali sme si prezentáciu o slovenských robotických firmách. A hlavne, vytvorili sme spolu veselú, neúnavne vtipkujúcu kamarátsku partiu, známu aj pod skratkou JAU* (vysvetlenie nájdete na konci článku).
Ani sme sa nenazdali a bol tu deň D – 21. október a s ním náš vytúžený odchod na Erasmus+. Po napínavej autobusovej nočnej jazde Poľskom a Litvou sme konečne dorazili do Národného parku Neris, kde nás čakal náš provizórny domov počas nasledujúcich dvanástich dní – útulná drevená chata pri jazere uprostred nádherne sfarbeného jesenného brezového lesa. Konečne sa mohlo začať naše erasmové dobrodružstvo, ktoré nám síce vďaka nášmu východniarskemu temperamentu a záplave zážitkov a emócií sem-tam pripomínalo jazdu na strmej horskej dráhe, ale ktoré nepochybne stálo za to!
Hneď v prvý deň sme sa zoznámili s našimi lektorkami – s energickou a pozitívne naladenou Egle a so skvelou a empatickou Cat z Litvy, a tiež s programátorom Liviu z Rumunska, ktorý nás privítal svojou úsmevnou hláškou „Hello, my name is Liviu and I'm not gonna leave you“. Spolu sme si stanovili pravidlá jednotlivých „sessions“, prostredníctvom hier sme sa trochu viac spoznali a „prelomili sme ľady“. Najprv, ako to na horskej dráhe býva, sme boli nesmelí a veľmi sme si v novej situácii neverili, ale postupne sme sa rozhýbali a rýchlo sme si našli nových kamarátov. Liviu, náš robotický guru, nás neúnavne zasväcoval do tajov elektriny, fungovania motorov, ba aj umelej intelgencie a učil nás zapájať obvody či pracovať s programom Arduino. Ak videl, že nie sme v najlepšie kondícii, vždy mal poruke vtip o robotoch. Pomocou umelej inteligencie sme si vytvorili logo pre svoj tím, v ktorom sme konštruovali originálne robotické vozidlá a pripravovali sme sa na záverečný deň, keď sme sa spolu mali zúčastniť automobilových pretekov.
Tento Erasmus+ prekvapivo ale zďaleka nebol len o robotike a nových technológiách. Cat nás totiž previedla aj rôznymi psychologickými aktivitami spojenými s mentálnym tréningom a spoznávaním samého seba. Vďaka tomu sme sa postupne zbavili strachu z neznámeho a naučili sme sa, aká dôležitá je v každej situácii komunikácia, tímová spolupráca, vzájomná podpora, rešpekt a fungujúce vzťahy s inými ľuďmi.
Pracovný deň, zaplnený hodinami fyziky, informatiky a hrami, striedal večerný program. Študenti z každej krajiny si pre ostatných pripravili tematický národný večer, na ktorom predstavili svoj región, kultúru a tradície. Myslím, že my, Slováci, sme si všetkých získali svojím spevom a horehronským tancom v krojoch, temperamentom a energiou, no a samozrejme, našimi tradičnými špecialitami ako horalka či vlastnoručne uvarená kapustnica s tatranskými dubákmi a bryndzové pirohy so Simonkinou slaninkou. Tie tromfol asi len Timkov vaječný likér podľa tajného babkinho receptu, ktorý sa síce najprv zrazil, ale na ktorý nakoniec stáli v dlhom rade baby od Tallinu po Bukurešť. Večerný program bol bohatý, a ak ste chceli opustiť svoj „darkest dungeon“ a zabaviť sa, čakala vás karaoke party, nočné saunovanie a kúpanie v jazere pod hviezdami, filmový večer, talentová šou a dokonca aj módna prehliadka na skoro skutočnej runway s chlapcami zmenenými na neuveriteľných modelov (ehm). Alebo skrátka len tak rozhovory s ľuďmi, ktorí síce hovoria iným jazykom a sú z inej kultúry, ale v skutočnosti sú vlastne celkom rovnakí ako my. Našu každodennú rutinu spestril aj výlet do Vilniusu s prehliadkou nádherného hradu, katedrály a uličiek bohémskej Užupskej republiky s umeleckými galériami a čarovnou atmosférou. Sľúbili sme si, že táto návšteva podmanivého litovského hlavného mesta určite nebude je naša posledná!
Naša cesta na erasmovej horskej dráhe sa postupne blížila ku koncu a nás už čakali iba záverečné preteky tímov s krásnou prehliadkou originálnych robotických áut, fotografovanie a rozlúčková párty, na ktorej sa asi málokto ubránil slzám. Ale tie, ako nám raz povedala Cat, sú predsa často skôr prejavom sily a odvahy ako slabosti, a netreba sa za ne hanbiť. Koniec koncov, s našimi novými zahraničnými priateľmi sme stále v kontakte a veríme, že sa spolu čoskoro znova stretneme. Aj naša slovenská erasmová skupina pod názvom JAU* ďalej „žije“ a veselo sa spolu doberáme. Na svoje spoločné zážitky v Litve asi nikdy nezabudneme a veríme, že aj medzi nami vznikli a upevnili sa nádherné priateľstvá, ktoré vydržia. A čo je vlastne JAU*? Pár trocha bláznivých ľudí na jednej vlne, s osobitým zmyslom pre čierny humor, s nekonečnou dôverou v kamarátov a dobré konce, beznádejne nakazených vírusom „Erasmus“ …. Pretože ak ste to raz zažili, láka vás to znova. To ostatné ale neprezradíme a ostane to v duchu „four wall rule“ (alebo inak: „Čo sa stalo na Erasme, to ostane na Erasme“) naozaj iba „AMONG US“. Choďte a vyskúšajte si to sami!
Simona Bekešová a kol. JAU*
