Týmto heslom vítali veriaci v Prešove pred 26 rokmi Svätého Otca sv. Jána Pavla II. – patróna našej školy. A v utorok 14.9.2021 sme aj týmto zvolaním privítali Svätého Otca Františka. Mala som tú milosť byť pri tom osobne.
V piatok 10.9.2021 sme mali účelové cvičenie. Počas výstupu na „Krížovú“ dievčatá spievali pieseň: Kríž je znakom spásy, kríž ten drevený, Kristom nesený z lásky, krvou zmáčaný za nás. Prečo spomienka na túto pieseň? Svätý Otec František navštívil Prešov a predsedal božskej liturgii sv. Jána Zlatoústeho práve na sviatok Povýšenia svätého Kríža. Všetkým nám odovzdal odkaz, že kresťanstvo bez kríža je svetské a stáva sa neplodným. Máme byť Ježišovými svedkami, byť semenom, ktoré, ak odumrie, prinesie krásnu úrodu. Nemáme nosiť krížik len na retiazke, ale máme vnútorne preniknúť jeho tajomstvom, jeho obetou a byť opravdivými svedkami Ježišovho zmŕtvychvstania. Kríž predstavuje miesto nového života. Večného života. Ďalej nás Svätý Otec vyzval, aby sme upriamili našu pozornosť na svedkov, ktorí verným nesením svojho kríža pretvárajú svet k lepšiemu. Nemyslel tým len mučeníkov, ktorých Cirkev vyhlásila za svätých a pozná ich celá krajina, ale hlavne tých, ktorých sme mali a máme vo svojej blízkosti – naši rodičia, starí rodičia..., ktorí nám odovzdávajú svoju vieru a ktorí ako Ježišovi svedkovia vytvárajú nových svedkov – nás.
Návštevu Svätého Otca v Košiciach som už sledovala z televíznej obrazovky. Pri stretnutí zameranom na mládež spomenul aj to, aby mladí venovali svoj čas svojim rodičom a starým rodičom. Niekedy viac poznáme kamarátov na sociálnych sieťach ako svojich starých rodičov! Aby sme priniesli dobré ovocie, musíme poznať svoje korene. Takže, ak máte starých rodičov, choďte a navštívte ich!
V neposlednom rade ma oslovila návšteva Svätého Otca Františka na sídlisku Luník IX. v Košiciach. Bolo úžasné pozorovať tvár Svätého Otca, jeho láskavý pohľad na tých, ktorých často (ne)vedome odsúvame na perifériu svojej pozornosti, svojho času a záujmu. Svedectvá Rómov, ktoré odzneli, boli natoľko silné a inšpiratívne, aby sa mohli dotknúť nás všetkých. Najchudobnejší z chudobných. Kto sú to? A čo je to chudoba? Zamýšľam sa. Nie je najväčšou chudobou srdca nevidieť (chudobného) blížneho vedľa mňa?
Svätý Otec, vitajte, požehnanie nám dajte! To je ďalšie heslo, ktoré sme v Prešove radostne skandovali. Svätý Otec nás požehnal. Žehnajme aj my každému, koho stretneme: známemu i neznámemu. Tak bude radosť rozdávaním rásť a odkaz Svätého Otca padne ako semeno na úrodnú pôdu. Vyhrňme si teda rukávy, čaká nás veľa práce... J
V závere chcem poďakovať a oceniť prácu organizátorov stretnutí so Svätým Otcom a prácu a obetu všetkých dobrovoľníkov. Veľmi ma potešilo, že aj žiaci našej školy poslúžili pútnikom. Alžbetku som aj na chvíľku videla. Jej sestra Anička mi v utorok večer napísala, že to bol pre ňu jedinečný zážitok. Z jej slov som cítila vďaku a lásku.
PaedDr. Zuzana Čerkalová